Aktualizácia 20. 5. 2022
späť na hlavnú stránku
English version
© Daniel Ozdínov

   Minerály Slovenska
   Typové minerály Slovenska
   Rekordy minerálov Slovenska         
   Mineralogické štítky                        
   Kultové minerály                             
   Minerály SR v elektrónovom mikroskope
   Fotografie mineralogických lokalít
   Moja zbierka                                 
   Linky
      Mineralogické časopisy a knihy
      Mineralogické databázy a softvéry
      Múzeá a zbierky s minerálmi
      Mineralogické kluby
      Súkromné mineralogické stránky
      Meteoritika (meteority, tektity...)  
      Mineralogické pomôcky
   Novinky
   Kontakt
   Predajné výstavy minerálov
 
 

Citácia: Ozdín D., 2009-2022: Minerály Slovenska. www.ozdinminerals.com
Index výskytu na Slovensku:

    1. RARITNÝ              1 - 2 lokality
   2. VZÁCNY                3 - 6 lokalít
   3. ZRIEDKAVÝ         7 - 15 lokalít
   4. HOJNÝ                  15 - 50 lokalít
   5. VEĽMI HOJNÝ    > 50 lokalít
Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku:

 1. SPOĽAHLIVO IDENTIFIKOVANÝ - väčšinou kombinácia najmenej 2 najvýznamnejších analytických metód (rtg difrakcia a elektrónová mikroanalýza)

2. ČIASTOČNE INDENTIFIKOVANÝ - minerál väčšinou analyzovaný, ale na spoľahlivé vylúčenie ďalších možných fáz ešte chýbajú ďalšie analýzy

3. NEDOSTATOČNE IDENTIFIKOVANÝ - minerál väčšinou identifikovaný len vizuálne, často veľmi pochybný alebo vymyslený
 

© 2009-2022 Daniel Ozdín´s mineralogical website.

Všetky práva vyhradené. Všetky súčasti tejto webstránky je možné kopírovať len so súhlasom autora alebo po uvedení citácie.
Minerály Slovenska

A  B  C  D  E  F  G  H  CH  I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z

Kaersutit, kakoxén, kalcit, kalomel, kamacit, kankrinit, kaolinit, karbonát-fluórapatit, karpatit, karyopilit, kasiterit, kermezit, kieserit, kirkiit, klebelsbergit, klinoenstatit, klinochlór, klinoklas, klinoptilolit-Ca (?), klinozoisit, kobaltit, kobellit, konichalcit, koninckit, kordylit-(Ce), kornelit, kornerupín, korund, koutekit, kremeň, krokoit, krupkait, krutovit, kubanit, kuprit, kuprobizmutit, kutnohorit, kyanit, kyanotrichit.
Kamacit         (Fe,Ni)         kub.
Index výskytu na Slovensku: 2                                             Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1
Typová lokalita: Qeqertarsuaq Island, Uivfaq, Blaafjeld, Grónsko, Dánsko (?, 1861)
Najstarší opis z územia Slovenska: Lenartov (Schreibers, 1820)
Lokality na Slovensku (6) a stupeň identifikácie (v zátvorke): meteority: Košice (1), Lenartov (1), Rumanová (1), Slanická Osada (=Magura; 1), Veľká Divina (2), Veľké Borové (3)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: tvorí len lamely v meteorickom železe (po naleptaní)
Kamacit s lamelami tenitu a cohenitom (hnedý vľavo hore) z meteoritu Magura pri obci Slanica. Šírka výrezu 3,8 mm. (Foto D. Ozdín) Kamacit tvoriaci dominantnú časť meteoritu Magura. Veľkosť vzorky 5,5 x 3,6 cm. (Foto D. Ozdín)
 
Poznámky:
Literatúra
Brezina A., 1895: Die Meteoritensammlung des Naturhistorischen Hofmuseums. Ann. Naturhist. Mus. Wien, 10, 231-307.
Cohen E., 1892: Meteoreisen - Studien II. Ann. Naturhist. Mus. Wien, 7, 143-162.
Cohen E., 1898: Meteoreisen - Studien IX. Ann. Naturhist. Mus. Wien, 13, 473-486.
Loczka J., 1892: A magurai (Árvamegye) meteorvaskö néhány alkatrésze. Földt. Közl., 22, 95-97.

Porubčan V. & Rojkovič I., 1996: A chondrite find in Slovakia. Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso, 26, 1, 31-36.
Rojkovič I., Porubčan V., Siman P., 1995: Nález meteoritu pri obci Rumanová. Mineralia Slovaca, 27, 4, 331-342.
von Schreibers C., 1820: Beyträge zur Geschichte und Kenntniss meteorischer Stein und Metallmassen, und der Erscheinungen, welche deren Niederfall zu begleiten pflegen. J. G. Heubner, Vienna, 97 s.
Tuček K., 1981: Meteority a jejich výskyty v Československu. Academia, Praha, 272 s.
Weinschenk E., 1889: Ueber einige Bestandtheile des Meteoreisens von Magura. Annalen K. K. Naturhistorischen Hofmuseums, Wien, 4, 93-101.
Zepharovich V., 1859: Mineralogisches Lexicon für das Kaisserthum Österreich. I. Wilhem Braumüller, Wien, 627 s.
Zepharovich V., 1873: Mineralogisches Lexicon für das Kaiserthum Österreich. II. Wilhem Braumüller, Wien.
Späť na začiatok stránky
Kermezit         Sb2S2O         trikl.
Index výskytu na Slovensku: 4                                             Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1
Typová lokalita: Bräunsdorf, Erzgebirge, Sasko, Nemecko (Chapman, 1843)
Najstarší opis z územia Slovenska: Kremnica a Pernek (Zipser, 1817)
Lokality na Slovensku (18) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Dolná Lehota - Dve Vody (3), Dolná Lehota - Riavka (3), Dubník (3), Dúbrava (2), Helcmanovce (3), Chyžné - Herichová (1), Jasenie - Lomnistá (1), Kremnica (3), Kuchyňa (2), Magurka (+ Rišianka) (2), Medzibrod (2), Opátka (3), Pezinok (1), Pernek (1), Poproč (3), Vysoké Tatry - Kriváň (3), Zlatá Baňa (3), Zlatá Idka (3)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 12 cm (Pezinok; Sejkora & Kouřimský, 2005)

Agregát kryštálov kermezitu na kalcite z lokality Pezinok. Veľkosť vzorky ~ 7,5 x 7 cm. (Foto D. Ozdín)

Agregát ihlicovitých kryštálov kermezitu na kalcite z lokality Pezinok. Šírka obrázku ~ 3,5 cm. (Foto D. Ozdín)

Agregát prizmatických kryštálov kermezitu z Perneku. Šírka výrezu 12 mm. (Foto M. Števko)

Radiálne agregáty kermezitu z lokality Chyžné-Herichová. Šírka obrázku 7 mm. (Foto M. Števko)
 
Poznámky: Výskyt kermezitu na lokalite Rožňava, ktorú uvádza databáza MINDAT (http://www.mindat.org/min-2187.html) je vymyslený, nakoľko v citovanej literatúre sa autori o tomto výskyte vôbec nezmieňujú.
Literatúra
Adrian F. & Paul K. M., 1864: Die geologischen Verhältnisse der kleinen Karpathen und der angrenzenden Landgebiete im nordwestlichen Ungarn. Jahrbuch der kaiserlich-königlichen geologischen Reichsanstalt, 14, 325-366. (in German)
Bálintová T., Ozdín D., Števko M., 2006: Chemické zloženie sulfosolí na lokalite Chyžné-Herichová. Miner. Slovaca, 38, 4, 303-312.
Cambel B., 1960: Hydrotermálne ložiská v Malých Karpatoch, mineralizácia a geochémia ich rúd. Acta Geol. Geogr. Univ. Comen., Geol., 234 s.
Cotta B. & Fellenberg E., 1862: Die erzlagerstätten Ungarns und Siebenbürgens. Freiberg, 228 s.
Ďuďa R., 1993: Die mineralien der Gold und Silber - lagersttäte von Kremnitz (Kremnica) in der Slowakei. Mineralien Welt, 5, 20-32.
Ďuďa R., 2003: Slovenské minerály - encyklopedický prehľad. Časť - 2: II. Sulfidy a pod. Natura Carpatica, 44, 7-56.
Ďuďa R., Černý P. , Kaličiak M., Kaličiaková E., Tözsér J., Ulrych J., Veselovský F., 1981: Mineralógia severnej časti Slanských vrchov. Miner. Slovaca, Monografia, 2, 99 s.
Ďuďa R. & Slivka D., 1982: Minerály Slovenska 1. Pressfoto, Bratislava.
Hak J., 1966: Mineralogie a geochemie nízkotatranských antimonových ložisek. Sborník Geologických Věd, Geol., 7, 71-144.
Harman M., 1956: Geologické a paragenetické pomery SZ časti dúbravského antimonitového zrudnenia a niekoľko poznámok k zrudneniu Nízkych Tatier. Geologické Práce, Zprávy, 6, 56-70.
Jakeš P., 1963: Příspěvek k poznání antimonitových žil na severozápadním svahu Nízkych Tater v oblasti lokality Dúbrava. Acta Univ. Carol., Geol., 3, 159-178.
Kipikašová S., 1961-1962: Príspevok k poznaniu minerálneho zloženia popročského antimonitového zrudnenia. Sborník Východoslovenského múzea, A2-3, 21-38.
Koděra M., Andrusovová-Vlčeková G., Belešová O., Briatková D., Dávidová Š., Fejdiová V., Hurai V., Chovan M., Nelišerová E., Ženiš P., 1986-1990: Topografická mineralógia Slovenska. I-III. Veda, Bratislava, 1592 s.
Majzlan J., Chovan M., Michálek J., 1998: Rudné výskyty na Rišianke a Malom Železnom – minerálne zloženie a paragenéza. Mineralia Slovaca, 30, 52-59.
Michalenko J., 1967: Výskyt senarmontitu endogénneho pôvodu na antimonitovom ložisku Dúbrava v Nízkych Tatrách. Sborník Slovenského banského múzea, 4, 23-41.
Pauliš P. & Ďuďa R., 2002: Nejzajímavější mineralogická naleziště Slovenska. Kuttna, Kutná Hora, 136 s.
Pjatnitzky P., 1892: Ueber Rothspiessglanzerz. Zeitschrift für Krystallogr. Mineral., 20, 5, 417-433.

Sejkora J., Ozdín D., Vitáloš J., Tuček P., Čejka J., Ďuďa R., 2007: Schafarzikite from the type locality Pernek (Malé Karpaty Mountains, Slovak Republic) revisited. European Journal of Mineralogy, 19, 3, 419-427.
Sejkora J. & Kouřimský J., 2005: Atlas minerálů České a Slovenské republiky. Academia, Praha, 376 s.
Števko M., Bálintová T., Turecký L., 2009: Kermesit und valentinit von Chyžné-Herichová bei Revúca, Slowakei. Lapis, 34, 9, 37-39.
Tóth M., 1882: Magyarország ásványai különös tekintettel termőhelyeik megállapítására. Budapest, 509 s.
Windakiewicz E., 1866: Gold- und Silberbergbau zu Kremnitz in Ungarn. Jahrbuch k. und k. geologische Reichsanst, 16, 2, 217-270.
Zepharovich V., 1859: Mineralogisches Lexicon für das Kaisserthum Österreich. I. Wilhem Braumüller, Wien, 627 s.
Zepharovich V., 1873: Mineralogisches Lexicon für das Kaiserthum Österreich. II. Wilhem Braumüller, Wien.
Zepharovich V., 1893: Mineralogisches Lexicon für das Kaiserthum Österreich. III. Verlag des Kais. Akademie der Wissenschaften in Wien in Commission bei F. Tempskz, Akadem. Buchhändler, Wien, 478 s.
Zipser Ch. A., 1817: Versuch eines topograpisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn. Carl Friedrich Wigand, Oedenburg, 440 s.
Späť na začiatok stránky
Klebelsbergit         Sb3+4O4(OH)2(SO)4         romb.
Index výskytu na Slovensku: 1                                         Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1
Typová lokalita: Baia Sprie, Rumunsko (Zsivny, 1929)
Najstarší opis z územia Slovenska: Kremnica (Števko et al., 2009)
Lokality na Slovensku (1) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Kremnica (1)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: ~ 0,33 mm (Kremnica, Števko et al., 2009; na základe fotografie)

Klebelsbergit z Kremnice. Šírka obrázku 5 mm (Foto D. Ozdín)

Agregáty klebelsbergitu z Kremnice. Šírka obrázku 6 mm. (Foto M. Števko)
 
Poznámky:
Literatúra
Števko M., Ozdín D., Bačík P., Bálintová T., 2009: Klebelsbergit Sb4O4(OH)2SO4 z Au-Ag ložiska Kremnica, Slovenská republika. Bulletin mineralogicko-petrologického Odd. NM (Praha), 17, 1, 25-28.
Zsivny V., 1929: Klebelsbergit, egy új ásvány Felsőbányáról. Math. és Term.Tud. Értes., 46, 19-26.
Späť na začiatok stránky
Klinoklas         Cu2+3(AsO4)(OH)3         mon.
Index výskytu na Slovensku: 2                                          Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1
Typová lokalita: Truro - St Day, Wheal Gorland, Cornwall, Anglicko, Veľká Británia (Breithaupt, 1830)
Najstarší opis z územia Slovenska: Novoveská Huta, Poniky a Ľubietová (Řídkošil, 1981a,b; Řídkošil & Medek, 1981)
Lokality na Slovensku (5) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Gelnica - Cechy (1), Ľubietová - Svätodušná (1), Novoveská Huta - Horná Bartolomej št. (1), Novoveská Huta - Vojtechova osada (1), Poniky - Farbište (1).
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 4 mm (Novoveská Huta; Ďuďa, 2006)

Tmavomodré kryštály klinoklasu na strašimirite z Novoveskej Huty. Šírka výrezu 1 cm. (Foto D. Ozdín)

Radiálne agregáty tmavomodrého klinoklasu obtekaného tmavozeleným cornwallitom z Novoveskej Huty. (Foto D. Ozdín)
 
Poznámky:
Literatúra
Breithaupt A., 1830: Ubersicht des Mineral-System´s. 8, Freiberg.
Ďuďa R., 2006: Slovenské minerály - encyklopedický prehľad. Časť - 5: VI. Sírany a pod., VII. Arzeničnany, fosforečnany a pod. Natura Carpatica, 47, 7-56.
Řídkošil T., 1977: Některé druhotné minerály mědených rud ze Španí Doliny a Novoveské Huty. Manuskript, 101 s.
Řídkošil T., 1981a: Arzeničnany mědi z Farbiště na středním Slovensku. Časopis pro Mineralogii a Geologii, 26, 1, 92.
Řídkošil T., 1981b: Klinoklas z Novoveskej Huty na Slovensku. Acta Univ. Carol., Geologica, 1, 45-52.
Řídkošil T. & Medek Z., 1981: Nové nálezy nerostů na lokalitě Svätoduška u Ľubietové na středním Slovensku. Čas. Mineral. Geol., 26, 1, 91.
Sejkora J., Ďuďa R., Novotná M., 2001: Minerály oxidační zóny žíly Krížová, Gelnica, Slovenské Rudohorie. Bull. Min.-Petr. Odd. Národního Muzea v Praze, 9, 121-139.

Sejkora J. & Ďuďa R., 2003: Kupfermineralien aus Gelnica im Slowakischen Erzgebirge. Lapis, 28, 1,15-17.
 
Späť na začiatok stránky
Koninckit         Fe3+(PO4)·3H2O (?)         tetr.
Index výskytu na Slovensku: 1                                          Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1
Typová lokalita: Richelle, provincia Liége, Belgicko (Cesàro, 1884)
Najstarší opis z územia Slovenska: Kociha (Novák et al., 2003)
Lokality na Slovensku (1) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Kociha (1)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: ~ 0,25 mm (Kociha; Novák et al., 2003 - opisujú 0,5 mm veľké sférolity)
 

Koninckit na kremeni z lokality Kociha. Šírka výrezu 12 mm. (Foto D. Ozdín)

 
 
Poznámky:
Literatúra
Novák F., Pauliš P., Ševců J., Kopista J., Zeman M., 2003: Koninckit, evansit, vashegyit, a volborthit z Kocihy u Rimavské Soboty (Slovensko). Bulletin mineralogicko-petrologického Odd. NM (Praha), 11, 159-166.
Cesàro G., 1884: Sur la Koninckite, nouveau phosphate ferrique hydraté. Annales de la Société géologique de Belgique. 11, 247-257.
Späť na začiatok stránky
Krutovit         NiAs2         kub.
Index výskytu na Slovensku: 1                                         Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1
Typová lokalita: Jáchymov, Česká republika (Vinogradova et al., 1976)
Najstarší opis z územia Slovenska: Vyšná Boca - Bruchatý grúnik (Ozdín & Chovan, 1999)
Lokality na Slovensku (2) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Dobšiná (1), Vyšná Boca (1)
Veľkosť: mikroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 65 μm (Vyšná Boca - Bruchatý grúnik; Ozdín 2003 - na základe obrázku)

Zonálny kryštál krutovitu (sivý) s galenitom (biely) z lokality Vyšná Boca - Bruchatý grúnik. Fotografia v spätne rozptýlených elektrónoch (BSE). (Foto D. Ozdín)

Zonálny agregát krutovitu (sivý) s galenitom (biely) z lokality Vyšná Boca - Bruchatý grúnik. Fotografia v spätne rozptýlených elektrónoch (BSE). (Foto D. Ozdín)
 
Poznámky:
Literatúra

Chovan M. & Ozdín D., 2003: Chemical composition of Ni, Co and Fe sulphoarsenides and arsenides in siderite veins in the Western Carpathians (Slovakia). Acta Min.-Petr., Abstract Series 1 (Szeged), 1, 19.
Ozdín D., 2003: Mineralógia a genéza sideritovej mineralizácie Ďumbierskych Tatier. Manuskript (Dizertačná práca), Archív Kat. miner. a petrol. Prír. fak. UK, Bratislava, 194 s.
Ozdín D. & Chovan M., 1999: New mineralogical and paragenetic knowledge about siderite veins in the vicinity of Vyšná Boca, Nízke Tatry Mts. Slovak Geological Magazine, 5, 4, 255-271.
Vinogradova R. A., Rudashevskij N. S., Bud'ko I. A., Bochek L. I., Kašpar P., Paděra K., 1976: Krutovit - novyj kubičeskij arsenid nikla. Zapiski Vsesojuzgnogo Mineralogičeskogo Obščestva, 105, 1, 59-67.
Späť na začiatok stránky